Ak sa s odstupom času pozeráme na jesennú futbalovú sezónu, hodnotenie treba rozdeliť na viac častí. V letnej prestávke sme dôstojne oslávili 75 rokov futbalu v našej obci. V tejto eufórii vstúpilo naše A – mužstvo do súťaže. Po 3.kole sme boli prví v tabuľke s 9 bodmi a skóre 16:3. Lenže v nasledujúcich 4 kolách sme tri razy prehrali a razom sme sa zaradili do priemeru súťaže. Obrat nastal až v domácom zápase proti dovtedy neporazenému vedúcemu tímu z Tlmáč. Vyhrali sme doma 2:0 a nielen víťazstvo, ale najmä hra potešila opäť našich priaznivcov. Ani v ďalších troch kolách mužstvo neprehralo. Žiaľ, vyhliadky na priblíženie sa k čelu tabuľky sme zabrzdili neočakávanou prehrou doma proti vtedy poslednému tímu v tabuľke z Hronských Kľačian. Posledné dva zápasy sa opäť vyhrali. Keď to zhrnieme, môžeme povedať, že výsledky boli najmä v strednej časti také kostrbaté. Dali sme veľa gólov, ale aj dostali. Priebežný stav hovorí, že náš tím skončil s 28 bodmi a skóre 49:35 na solídnom 6.mieste. Hrajúci tréner Marián Petráš nám k tomu povedal: „ Mali sme pomerne vysokú fluktuáciu hráčov z pracovných, ale aj zo zdravotných dôvodov. Ak k tomu pridáme, že v niektorých zápasoch sme nedokázali premeniť ani tie najvyloženejšie šance, občas aj nadštandardnú produktivitu našich súperov, tak máme vysvetlenie k tomu, prečo máme bodov menej, ako by sme mohli mať. Na druhej strane si myslím, že byť na 6.mieste v tak vyrovnanej súťaži nie je najhorší výsledok. Ak sa podarí v zime stabilizovať hráčsky káder a nahradiť dlhodobo zranených hráčov (Kučerka, Lipiansky, Tóth, Vanya), možno sa aj na jar pozerať s nádejou, že futbal bude v obci aj naďalej baviť našich priaznivcov.“
Radosť nám urobili naši dorastenci. Napriek tomu, že sa nepodarilo výboru klubu vyriešiť trénerskú otázku chlapci nakoniec skončili na 2.mieste. Na začiatku súťaže sme nehrali, lebo súper z Tlmáč nepricestoval a vyhrali sme kontumačne 3:0. Potom sme dva zápasy v Šahách a vo Veľkom Ďure prehrali, vždy tesne o gól, ale hra nebola najhoršia. Obrat prišiel vo 4.kole v Demandiciach, kde sme dokázali s domácim vedúcim mužstvom (hrajú za Plavé Vozokany) dokázali po dramatickom závere remizovať 2:2. Domáci dovtedy nastrieľali každému zo svojich súperov minimálne 7 gólov. V nasledujúcom zápase doma proti Pohronskému Ruskovu sa vyhralo 4:1, hoci sme hrali celý zápas s desiatimi hráčmi, lebo ďalší hráči z rôznych dôvodov chýbali. Potom sme už až dokonca neprehrali ani jeden zápas. Na hru sa dalo pozerať, vrátil sa v závere do mužstva aj Erik Szabo. Pomáhal aj Lipiansky, ktorý spolu so Šikeťom mal aj striedavý štart a obaja si zahrali aj za A – mužstvo. Oporami boli i brankár Slosiar a Sabala, ale všetci, ktorí nastupovali v zápasoch bojovali a v rámci svojich možností odovzdali maximum. Škoda, že Lipiansky sa v závere súťaže vážne zranil. Želáme mu rýchlu rekonvalescenciu. Chlapci nakoniec skončili v tejto časti súťaže na 2.mieste s 20 bodmi a skóre 32:14. Na vedúci tím strácame len 3 body. V mene všetkých priaznivcov sa žiada vysloviť veľké uznanie za ich výkony. Vďaka patrí aj Š.Bírešovi a V. Košťúrovej za organizačné zabezpečenie zápasov a aj trénerovi A-mužstva M.Petrášovi, že chlapcov prichýlil počas tréningov mužstva dospelých.
V žiackom kádri sme zápasili tiež s veľkou fluktuáciou hráčov. Niektorí raz prišli, potom zasa nie. Vďaka patrí niektorým hráčom z prípravky, ktorí obetavo vypomáhali a doplňovali družstvo do plného počtu. Žiaľ, aj v tomto družstve sa prihodilo brankárovi Martinovi Bónovi nepríjemné zranenie, čo ešte viac oslabilo naše družstvo. Ani tu nemal tím trénera, čo sa prejavilo zrejme aj v tréningovej morálke a dochádzke na zápasy. Skončili sme bez bodu na poslednom mieste, ale treba veriť, že ak bude mať tím trénera, futbal bude tieto deti viac baviť a výsledky sa zlepšia.
Posledným našim mládežníckym tímom je prípravka, ktorá však v súťaži vystupovala pod hlavičkou Veľkých Ludiniec. Pod vedením Evy Bošiakovej a Adriany Krištofovej sa široký káder nakoniec zúžil na 10 chlapcov a dievčat. Odohrali postupne 3 turnaje, v ktorých s Pukancom a Starým Tekovom odohrali vždy vyrovnané zápasy, len súperi s Hronských Kľačian mali niektorých hráčov, ktorí našich prevyšovali o hlavu i viac a podľa toho vyzeral priebeh hry. Družstvo sa v októbri zúčastnilo aj priateľskom na turnaji v Novej Dedinke. Bola to pre deti veľka skúsenosť a hádam aj motivácia do budúcnosti. Treba veriť, že deti, rodičia i trénerky vytrvajú, v zime sa dobre pripravia a zahrajú si aj na jar pár pekných zápasov.
Keď hodnotíme futbal v obci nesmieme zabudnúť ani materiálny rozvoj v podmienkach klubu, ktorý zlepšuje podmienky pre športovanie hráčom, ale aj návštevníkom nášho štadióna. Vďaka prostriedkom zo SFZ a z obce sa zrekonštruovala strecha šatní, položila sa vo veľkom rozsahu zámková dlažba. Urobili sa aj ďalšie práce, ktoré bude treba ešte dofinancovať. Z prostriedkov Nitrianskeho samosprávneho kraja sa zakúpilo ozvučovacie zariadenie. Iste bude v blízkej budúcnosti slúžiť nielen futbalu, ale aj pri iných podujatiach, ktoré sa budú poriadať v areáli štadióna. V závere roka sa ešte finalizoval nákup športovej výstroje do klubu z prostriedkov úradu vlády SR a za menšej spoluúčasti nášho klubu. V tomto kontexte treba úprimne poďakovať za vyvinuté úsilie najmä Jánovi Korčekovi, doterajšiemu prezidentovi klubu, tiež členom výboru, niektorým hráčom z A-mužstva a dorastu, i ďalším našim priaznivcom, ktorí pomáhali najmä brigádnickou činnosťou pri zveľaďovaní nášho športového stánku. Vďaka patrí za podporu aj doterajšiemu vedeniu obce, Poľnohospodárskemu družstvu i ďalším sponzorom. Veríme, že tomu tak bude aj v budúcom roku.
7.12.2018
jm